Každý koho sa opýtate na mestečko Lilehamer Vám odpovie, že sa tu konali zimne olympijské hry. No malo ľudí vie čo sa v tomto malom mestečku nachádza okrem múzea ktoré bolo otvorene po Olympijských hrach, nachádza sa tu jedno z najkrajších nórskych skanzenov. Skanzen sa rozostiera na 2km2. Na začiatku skanzenu je malá budova s hlavnou expozíciou ku ktorej sa dostaneme v závere. Vstupne v tomto skanzene je okolo 50 nórskych korún, šikovný sa dostanú aj zadarmo a ani si neuvedomia, že všetky skanzeny žijú aj z vybraného vstupného, ktoré používajú na udržiavanie skanzenu pre ďalšie generácie.

Tu sa nachádza niekoľko desiatok hospodárskych ale aj obytných domov vybavených dobovým nábytkom a je tu vidieť stála výstavba domov a aké boli typy domov v tejto oblasti. Taktiež sú tu domove usadlosti umiestnene v časovej hierarchií a tak si môžete pozrieť domy z rôznych obdoby od replík z 12str. až po 19.str.

Dá sa vidieť nielen dobový interiér ale aj expozície cez turistickú sezónu zamestnávajú remeselníkov na plný úväzok. Dá sa vidieť aj dobová remeselná výroba. Skanzen sa v terajšej dobe mení a stále sa dostavujú nove časti a nove prístavby ako aj stavby. Týmto sa vytvára nová zástavba malého mestečka s parnou lokomotívou ktorá nieje síce v prevádzke ako u nás ale tiež ma dostatočnú pozornosť.

To bola jediná radostná vec ktorú sme spomenuli nasej lektorke že na Slovensku takéto vlaky v skanzenoch jazdia. Boli moc prekvapený a mi hrdý. Čo nás zaskočilo pri vstupe do expozície vo vnútri múzea bol to nielen obchod so suvenírami ale aj knižnica a informačne centrum s internetom a reštauráciou. Expozícia zameraná na remesla bola rozdelená do funkčných kóji v ktorých sa vyrábalo v tomto zimnom obdoby . Je tu predstavených 25 remesiel a z toho štyri boli nám ukazovane. No najväčšou zaujímavosťou bola doplnková výstava so spoluprácou deti ktoré mali na zreteli 21- storočie. Tu ukázali ako to môže vypadať keď nedáme pozor na ekológiu a znečisťovanie prírody.

Vo vnútri budovy v kójach aj v tejto časti sa nachádza príjemná a pre človeka veľmi pútava hudba ktorá bola vybraná pre každú expozíciu a mal som pocit že sme v múzeu pedantnosti dokonca aj lektori sa tu na vás usmievali čo je pre nás skoro neuveriteľné.

No to len preto že nie som Nor a tak sme sa s úžasom a s úsmevom na tvári rozlúčili a povedal som si hádam sa im raz aj vyrovnáme.