Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2016

Obrázok k článku

Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel bola po deviaty raz slávnostne udelená cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej- Mayerovej 2016. Ocenenie odovzdala generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová na slávnostnom podujatí v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore 23. apríla 2016. Tohtoročnými laureátmi ceny sú Mgr. Silvia Paulusová, Ing. Vladimír Kohút a doc. PhDr. Ladislav Mlynka, CSc. in memoriam.

 

Mgr. Silvia Paulusová sa narodila 18. septembra 1944 v Bratislave, kam sa presťahovali jej rodičia z ich rodného Beckova. Otec Július bol bankový úradník a matka Žofia pracovala väčšiu časť života v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve ako jazyková korektorka. Mladší brat Juraj sa uplatnil pri programovaní výroby v závode Technické sklo. Všestranné záujmy jubilantky sa prejavili počas jej mladosti najmä v športe, klavírnej hre a výtvarných činnostiach, ktoré nakoniec prevážili pri výbere jej ďalšieho vzdelania. V roku 1962 zmaturovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor textil. V rokoch 1962 – 1969 pracovala ako výtvarníčka v reklamnom oddelení firmy Otex, pričom začala externe študovať dejiny umenia na FF UK Bratislava. Štúdium ukončila v roku 1975 diplomovou prácou „Urbanistický a architektonický vývoj kúpeľných miest na Slovensku“. Téma obsahovala aj výskum historickej architektúry, ku ktorej S. Paulusová inklinovala aj vďaka svojim skúsenostiam z nového pracoviska – Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Tu začínala ako technička v tíme s Dr. B. Kovačovičovou- Puškárovou a Ing. arch. Ľ. Husovskou. V prvých rokoch sa podieľala najmä na obhliadkových výskumoch architektonických blokov v historickom jadre Bratislavy a participovala tiež na rozsiahlych výskumoch v zátopovej oblasti Liptovská Mara. Postupne sa začala venovať prevažne sakrálnej architektúre. Po skončení vysokoškolského štúdia participovala na dokumentácii obnovy kultúrnych pamiatok – výskum Karnera sv. Michala v Trenčíne, Kostola Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, cintorínskej kaplnky v Holíči, rozsiahly projekt stavebnej obnovy Kostola sv. Kataríny a areálu kalvárie v Banskej Štiavnici. V tímovej práci s dlhoročným spolupracovníkom Ing. arch. I. Gojdičom sa podarilo spresniť napr. stavebný vývoj pôvodne románskeho kostola v Haláčovciach-Otrhánkach, Kostola sv. Michala v Nitre-Dražovciach či stratigrafiu výstavby bývalého dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici. V 70. – 80. rokoch bolo jednou z hlavných úloh pamiatkového ústavu metodické usmerňovanie obnovy národných kultúrnych pamiatok – kaštieľa v Strážkach, karnera a Hodinovej veže mestského hradu v Kremnici či zvyškov rotundy na Trenčianskom hrade. Sledovala aj obnovu kaštieľa v Betliari, kláštora v Hronskom Beňadiku či areálu Solivaru pri Prešove. V 80. – 90. rokoch sa S. Paulusová podieľala na spracovaní Zásad ochrany mestských pamiatkových rezervácií Košíc a Prešova, či vyhlasovaní ochranných pásiem viacerých kostolov (Kostol sv. Egídia v Iliji, kaplnka kláštora na Veľkej Skalke, dominikánsky kostol a kláštor v Košiciach). Okrem pravidelného publikovania výsledkov svojej práce sa priebežne prezentovala aj prednáškami na odborných seminároch a konferenciách na Slovensku a v Čechách. V roku 1996 sa zúčastnila medzinárodného seminára v talianskom Varalle, kde sa zrodila iniciatíva zostaviť Atlas Svätých vrchov, kalvárií a devocionálnych komplexov v Európe. Po spracovaní základnej pasportizácie a evidencie týchto areálov jednotlivými krajskými pamiatkovými strediskami nasledovalo dopracovane témy v spolupráci s Michaelou Kalinovu a Martinom Čičom zavŕšené vydaním knižnej publikácie v roku 2002. Svoju výskumnú činnosť rozvíja S. Paulusová naďalej aj po odchode do dôchodku v roku 2001, čo dokladajú výskumy kostolov v Považskej Bystrici, Krajnom, Sedmerovci- Pominovci, Krakovanoch-Strážach, či spolupráca pri archeologickom výskume Dómu sv. Martina v Bratislave. Pozornosť upriamila aj na rodičovský kraj spoluúčasťou na regionálnych monografiách o Beckove a Novom Meste nad Váhom. Naposledy participovala na architektonicko-historických výskumoch kostolov v Štítniku a v Devíne.

 

Ing. Vladimír Kohút po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Liptovskom Mikuláši v roku 1967 absolvoval v roku 1973 Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po škole pracoval v rokoch1973 – 1985 ako statik v Stavoprojekte Bratislava, ateliéri pre rekonštrukcie pamiatkových objektov a miest. V rokoch 1986 – 1990 bol vedúcim Diagnostického strediska Stavoprojektu Bratislava, v rokoch 1991 – 2007 pracoval ako autorizovaný stavebný inžinier Slovenskej komory stavebných inžinierov v pozícii vedúceho ateliéru pre projektovanie a diagnostiku stavieb vo firme PRODIS. Od roku 2008 je konateľom spoločnosti PRODIS plus s.r.o. Je odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov, dlhodobo sa venuje problematike záchrany materiálnej substancie nosných konštrukcií historických stavieb. Podieľal sa na záchrane mnohých významných pamiatok na Slovensku aj v zahraničí. Je členom Národného komitétu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla ICOMOS, konzultantom Pamiatkového úradu SR, konzultantom UNESCO. Externe prednáša na Stavebnej fakulte a Fakulte architektúry STU. Je spoluautorom publikácií „Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine“, „Pasportizácia ruín“ a editorom štyroch dielov slovenskej časti knižnej publikácie „Technické pamiatky krajín V4“. V roku 2014 Vladimír Kohút získal ocenenie Konferencie biskupov Slovenska Fra Angelico 2014 za mnohoročnú prácu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Ako špičkový odborník v oblasti statiky historických stavieb sa zúčastnil na viacerých významných projektoch, napr. Chatam Sofer Memorial, Bratislava; Grand Hotel Kempinski, Štrbské Pleso; Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum – Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktoré získali aj medzinárodné ocenenia. Zúčastnil sa na realizáciách v oblasti záchrany a obnovy historických konštrukcií sakrálnych objektov – kláštor dominikánov v Košiciach, Dóm sv. Martina v Bratislave, Klarisky v Bratislave, Dóm sv. Mikuláša a Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, kláštor v Hronskom Beňadiku, románske rotundy a kostoly v Šiveticiach, Prihradzanoch, Kostoľanoch pod Tríbečom, kalvárie v Banskej Štiavnici a Považskej Bystrici, desiatok katolíckych aj evanjelických sakrálnych stavieb pod celom Slovensku, synagóg v Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Stupave, Žiline. Ďalším významným počinom boli statické zabezpečenia a konzervácie torzálnej architektúry slovenských hradov – Lietava, Lednica, Čachtice, Branč, Beckov, Hanigovce, Blatnica, Revište, Šariš, Muráň, Divín, Trebišov, Slanec, Tematín, Sivý kameň, Plaveč, Zborov, Hričov, Pustý hrad, Modrý kameň, Fiľakovo, Šášov, Korlátko, Dobrá Voda, Brekov, Jasenov, Oponice a ďalších. Podieľal sa na pamiatkovej obnove hradov a zámkov (Bratislava, Zvolen, Kežmarok, Trenčín, Devín, Červený Kameň, Levice, Nitra) a statickom zabezpečení a pamiatkovej obnove kaštieľov (Strážky, Sobotište, Uhrovec, Čunovo, Rohovce, Jelšava, Tomášov, Senica, Plavecké Podhradie, Stupava...) a desiatok meštianskych domov, objektov ľudovej architektúry a industriálu. Aktívne sa zúčastnil na mnohých odborných seminároch, konferenciách a prednášal a prednáša o problematike pamiatkovej obnovy, najmä statického zabezpečenia a riešenia vlhkostného režimu stavebných konštrukcií pamiatok.

 

Doc. PhDr. Ladislav Mlynka, CSc. sa narodil v tekovskej obci Volkovce 8. septembra 1954. Po absolvovaní gymnázia v Zlatých Moravciach pokračoval v štúdiu etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré v roku 1978 ukončil diplomovou prácou Zmeny ľudového staviteľstva a bývania v Kľaku po druhej svetovej vojne. V roku 1978 nastúpil do zamestnania v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti, kde počas desiatich rokov pôsobenia pracoval v oblasti ochrany ľudovej architektúry a technických pamiatok, v rokoch 1985 – 1987 aj ako vedecký tajomník ústavu. V rokoch 1987 – 1990 pracoval ako metodik v Muzeologickom kabinete Slovenského národného múzea. Po zmene spoločenských pomerov, keď sa črtali nové možnosti aj pre špecializované štúdium v oblasti kultúrneho dedičstva, odišiel na Filozofickú fakultu UK s jasným zámerom pripraviť podmienky na riadne štúdium muzeológie a monumentológie. Na ďalších desať rokov sa stal pedagógom na dnešnej katedre etnológie a muzeológie, kde pôsobil až do svojej predčasnej smrti v roku 2010. Naďalej udržiaval intenzívne odborné kontakty so svojím prvým pracoviskom, bol predsedom vedeckej rady Pamiatkového úradu. Po absolvovaní rigoróznej skúšky a ukončení vedeckej ašpirantúry obhájením dizertačnej práce Ľudové technické stavby a ich ochrana na Slovensku získal v roku 1996 vedecký titul kandidáta historických vied. V roku 2004 sa monografiou Remeselník vo vidieckom prostredí: remeslo a status remeselníka v lokálnom spoločenstve habilitoval za docenta a zaslúžil sa ako garant o zriadenie nového študijného odboru muzeológia a kultúrne dedičstvo, čo dokladá jeho trvalý odborný záujem o ochranu kultúrneho dedičstva a o jej komplexné chápanie ako interdisciplinárneho odboru. Popri pedagogickej a výskumnej činnosti patril k nadšeným a nezištným členom Matice slovenskej, kde roky viedol ako predseda jeho Národopisný odbor. Zaslúžil sa o intenzifikáciu regionálneho vlastivedného výskumu. S jeho menom sa stretávame vo viacerých monografiách obcí (Zlaté Moravce, Komjatice, Nemčiňany, oblasť Vodného diela Žilina). Spolupracoval na vydaní monografie po regióne Gemera. L. Mlynka sa aktívne zapájal aj do činnosti Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Národného komitétu ICOMOS-u (Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla), ECOVAST-u ( Europea Council for the Village and Small Town). Jeho rozsiahle dielo obsahuje popri samostatných publikáciách desiatky štúdií , odborných článkov, recenzií v odbornej aj popularizačnej tlači.

 

Viac informácií o Cene Alžbety Güntherovej-Mayerovej: http://www.pamiatky.sk/sk/page/cena-pusr

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy